13/11/2018 0 Categories IT Správy

Neverte všetkému, čo je na internete

Dnes je však toto upozornenie aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým, a to najmä kvôli značnému rozmachu falošných správ, ktoré sa označujú aj ako fake news.

Prečo sú falošné správy také nebezpečné? Pretože obsahujú nepravdivé a zavádzajúce informácie a aj pretože sa často šíria rýchlejšie v porovnaní s dôveryhodnými správami. Jedným z dôvodov sú technológie ako sociálne siete, emaily, komunikačné nástroje a internet všeobecne. Druhým dôvodom je fakt, že ľudia sa často dokážu s falošnými správami stotožniť a ich posolstvo chcú šíriť ďalej. Bez ohľadu na to, či sú informácie pravdivé alebo nie. V tom však spočíva aj podstata falošných správ – vytvoriť informácie, s ktorými sa určitá skupina používateľov stotožní a bude ich ďalej zdieľať.

Falošné správy sú globálnym problémom. Spomínali sa v súvislosti s americkými prezidentskými voľbami, avšak bežne sa objavujú aj na slovenských alebo českých weboch. Určite si spomínate na pár článkov o utečencoch, ktoré kolovali slovenským internetom. Nie všetky z nich boli pravdivé, falošný článok by ste však rozpoznali iba v prípade, že by ste si dali tú námahu a overovali zdroje, text a použité fotografie. A to sa ľuďom nechce.

 

 

 

Falošné správy sa šíria rýchlejšie

Určite vás neprekvapíme, keď povieme, že proces tvorby falošnej správy sa výrazne neodlišuje od tvorby štandardného článku – stačí vytvoriť pútavý a možno aj trochu kontroverzný nadpis, pridať titulnú fotografiu, ktorá vyvoláva emócie a článok je na svete. Na podobnom princípe funguje aj bulvár, rozdiel medzi ním, falošnými správami, ale aj dôveryhodným článkom je z pohľadu bežného používateľa často takmer mizivý. Minimálne z hľadiska spôsobu jeho konzumácie. Vidíte článok na Facebooku, ktorý zdieľal váš známy, kliknete naň a keď vás zaujme, tak ho zdieľate ďalej. Obvykle nám nenapadne myslieť na to, či je článok pravdivý alebo nie. V dnešnej uponáhľanej dobe jednoducho filtrujeme informácie a tie, ktoré nás z nejakého dôvodu zaujmú, rýchlo prečítame. A možno aj zdieľame, ak sa s nimi stotožňujeme. A potom pokračujeme vo filtrovaní ďalších informácií. Ich dôveryhodnosť však väčšinou neoverujeme. Česť výnimkám.

Fakt, že sú falošné správy nebezpečné, potvrdil aj výskum vedcov z MIT, ktorí tvrdia, že falošné správy majú o 70 % väčšiu pravdepodobnosť, že ich budú ľudia ďalej zdieľať. Výskum tiež tvrdí, že falošná správa sa v priemere šíri až 6-násobne rýchlejšie ako články s dôveryhodnými a podloženými informáciami. Dôvod ich „popularity“ je zrejmý a už sme ho spomenuli – stotožnenie sa s niečím. Aj preto sa mnohé falošné správy zameriavajú na témy, ktoré súvisia s extrémizmom či rasovou neznášanlivosťou. Falošné správy si niektorí používatelia v týchto prípadoch často zamieňajú za dôkaz, ktorý môžu ďalej šíriť s víťazoslávnym presvedčením o vlastnej pravde.

Odkiaľ sa berú a ako sa voči nim brániť?

Je zrejmé, že falošné správy nerastú na stromoch, ale vymýšľajú ich ľudia samotní. Niekedy pre zábavu, zväčša však ide o systematickú činnosť, ktorej cieľom je ovplyvniť zmýšľanie a názory ostatných ľudí. Preto by vás nemala prekvapiť ani informácia, že na internete nájdete množstvo webových stránok, ktoré vznikli iba kvôli tomu, aby zavádzali ľudí a publikovali falošné alebo skreslené informácie.

Našťastie existujú aj weby, ktoré na takéto stránky upozorňujú, resp. vytvárajú ich zoznam. Príkladom je portál www.konspiratori.sk, ktorý môže pomôcť, keď nebudete vedieť, či je stránka, na ktorej práve čítate článok, dôveryhodná alebo nie. Netvrdíme, že sa na konspiratori.sk nachádza kompletný zoznam všetkých diskutabilných stránok, avšak ako odrazový mostík funguje tento web výborne.

Voči falošným správam sa môžete brániť aj tak, že sa spoľahnete na svoj zdravý rozum a nebudete automaticky akceptovať všetko, čo si prečítate na internete. V prípade neistoty je vhodné skontrolovať zdrojový článok, z ktorého daný portál vychádzal – ak ide o prebratú informáciu a zdroj je uvedený. Alebo si jednoducho skúste danú informáciu „vygoogliť“, či o nej nájdete ďalšie správy, napr. v zahraničí a v akých médiách. Tiež je vhodné si preklikať aj ďalšie články daného portálu, pomôže vám to vytvoriť si ucelenejší názor na danú stránku.

Pozor na falošné súťaže

Nielen s falošnými správami, ale aj s falošnými súťažami sa môžete bežne stretnúť na sociálnych sieťach. A zatiaľ čo pri zavádzajúcich informáciách je hnacím motorom ovplyvňovanie ľudí, v prípade falošných súťaží je mnohokrát hlavným dôvodom ich existencie snaha o okradnutie iných a obohatenie sa.

Falošné súťaže najčastejšie zneužívajú koncept stránok na Facebooku, ktoré publikujú všemožné súťaže. Áno, existujú pravdepodobne aj také stránky, ktoré zbierajú súťaže z rôznych kútov slovenského či českého internetu a odkazujú na ne. Druhou a častejšou skupinou sú však stránky, ktoré si súťaže iba vymýšľajú. V lepšom prípade kvôli tomu, aby získali množstvo fanúšikov, v horšom prípade, aby aktívne okrádali ľudí.

Faktom je, že v posledných týždňoch sme nezaznamenali podvody tohto typu, avšak počas uplynulého roka sa ich objavilo niekoľko a nie je vylúčené, že sa objavia aj v budúcnosti. Klasický scenár je nasledujúci – Facebook stránka vás kontaktuje so správou, že ste vyhrali nejakú súťaž. V niektorých prípadoch ste možnože aj reálne komentovali súťažný príspevok danej stránky na Facebooku, avšak boli aj také stránky, ktoré drzo kontaktovali hocikoho. Niektorí ľudia sa nenechali nachytať, našli si aj takí, ktorým vidina peknej výhry ovplyvnila zdravý rozum.

Ďalší postup podvodníkov obvykle spočíval v tom, že chceli svoju obeť presvedčiť, aby poslala SMS správu s kódom na zadané číslo. Podľa podvodníkov ste mali takýmto spôsobom potvrdiť svoju poštovú adresu pre kuriéra. V skutočnosti by ste však odoslaním SMS správy nabili kredit podvodníka v stávkovej kancelárii alebo na inej stránke, ktorá podporuje platby SMS správami. Podvodníci boli dokonca takí drzí, že od jednej obete vymámili aj viacero SMS správ v rámci jednej konverzácie.

Aj pri posudzovaní stránok s falošnými súťažami je základom zdravý rozum. Pokiaľ za stránkou nestojí veľká spoločnosť, resp. pokiaľ stránka nefunguje ako agregát súťaží z iných webov, pravdepodobne ide o podvod. Nie je totiž pravdepodobné, že by nejaká Facebook stránka existovala iba kvôli tomu, aby vám každý mesiac rozdávala desiatky cien. To jednoducho nedáva zmysel. A keď sa pri popisoch k súťažiam objaví informácia, že používatelia s paušálom alebo kreditnou kartou majú vyššiu šancu na výhru, potom si môžete byť istí, že ste narazili na podvodnú stránku.

Ďalšie internetové podvody a spamy

Faktom je, že ku mnohým falošným správam a podvodným súťažiam sa môžete veľmi jednoducho dostať práve cez Facebook. Avšak podvody na vás číhajú na celom internete a aj preto dávame do pozornosti ďalšiu webovú stránku www.hoax.sk. Tá sa zameriava na všemožné spamy, reťazové emaily, kontroverzné alebo podvodné reklamy a ďalšie podvody, ako sú napr. falošné kupóny na zľavy v obľúbených obchodných reťazcoch.

Pokiaľ web hoax.sk ešte nepoznáte, odporúčame ho preštudovať, aby ste získali prehľad o tom, akým všemožným podvodom a klamstvám môžete na internete čeliť. Možno vás prekvapí to, aké všemožné podvodné správy internetom kolujú a možno ste aj jednu či viacero z nich dostali aj vy vo forme emailu od vášho známeho či rodinného príslušníka. Zároveň ide o vhodný zdroj informácií, pokiaľ si chcete overiť nejakú konkrétnu správu, reklamu alebo reťazový email.

Zdroj: TOUCHIT.SK